Deň svadobného fotografa I.

O čom je vlastne práca svadobného fotografa? Ukáže sa na svadbe, naje sa a napije zadarmo a popritom sem-tam niečo cvakne? Poďte si prečítať, ako vyzerá môj typický svadobný deň.

6:30. Budík ma budí zo sna. Dnes to bude náročné. Svadba v piatok 13, mimo Prešov a v kompletnom balíku vrátane príprav s kozmetičkou a kaderníčkou.

Vykonávam klasický rituál – sprcha – raňajky – káva. Do Waze zadávam lokalitu hotela Dam v Košickej Belej, kde bude svadobná hostina. Som dohodnutý so ženíchom Martinom, že ma odtiaľ vezme do Gelnice. Tam budú prebiehať prípravy, odpytovanie a aj obrad. Nevesta Radka ma požiadala, aby som došiel predčasne, v prípade ak by jej družičky boli nalíčené a učesané skôr. Dohodli sme sa na 9:15.



8:15 mi Waze hlási, že je najvyšší čas vyraziť. Ak by bola sobota, šiel by som po D1 do Košíc a následne cez Jahodnú, no je piatok a nechcem riskovať zápchu. Volím takmer 55 minútovú obchádzku cez Malú Lodinu a akúsi cestu tretej triedy cez les. Lúčim sa s manželkou a synčekom a vyrážam.

Príroda v okolí Malej a Veľkej Lodiny mi vyráža dych. Keď idem okolo priehrady, píšem si v hlave poznámku, aby som tu zobral v budúcnosti nejaký mladomanželský pár na fotenie. Ešte nezačala tá pravá žlto-červená jeseň a už to tam vyzerá perfektne.



Je 9:10 a práve som zaparkoval pred hotelom. Vychádzam z auta nadýchnuť sa čerstvého a chladného vzduchu, ktorý nie je poškvrnený mestskou dopravou. Prejde päť minút, potom desať a Martina nikde. Niečo po pol desiatej konečne prichádza. Naskakujem k nemu a vyrážame. Meškáme, no aspoň sa nám podarí polhodinovú cestu zvládnuť asi s 10 minútovým predstihom. Vyhadzuje ma pri vchode do bytovky a odchádza.

Na šiestom poschodí ma už víta jedna z družičiek. Prípravy začali, ďalšia družička už sedí na stoličke a necháva sa nalíčiť. V pozadí hrajú ľudovky a ja dostávam obligátnu východniarsku otázku: “Čo piješ?” Pri fotení tvrdý alkohol u mňa ide bokom, no nechám sa Radkou presvedčiť aspoň na jeden-dva štamperlíky domácej. Začínam fotiť.





Každý svadobný deň by sa dal zhrnúť do vety: Tak veľa záležitostí a tak málo času! Dnes to platí obzvlášť. Blíží sa totiž hodina, kedy by som mal odísť za Martinom, no prípravy u Radky ešte zďaleka nekončia. Veci sa na seba nabaľujú a dostávame sa do riadneho sklzu. Viem, že tu už budem musieť na Martina počkať, tak sa snažím aspoň z fotografií vyťažiť čo najviac.

Radka ma pred obliekaním šiat mierne zaskočí otázkou, či jej spravím zopár pikantnejších fotografií. Veď keď sa už Martin nebude môcť pokochať pohľadom na to, ako si viaže motýlik, aspoň nech má iné prekvapko.





Prebiehajú posledné úpravy. Nasadiť náušnice, za asistencie najmenšej družičky obuť topánky a dať si posledné selfie za slobodna.

Je niečo pred 14:00 a rozzvoní sa zvonček. Prichádza Martin aj so svadobnou družinou.





Pokračovanie nabudúce…

Možno vás zaujme